Prírodovedecká fakultaUniverzita Komenského v Bratislave

Katedra botaniky

Čomu sa venujú naši doktorandi

O nás

Katedra botaniky je hlavnou výukovou a výskumnou inštitúciou Univerzity Komenského v odbore taxonómie a systematiky rastlín, geobotaniky a aerobotaniky. Výsledkami tvorivej experimentálnej práce prispieva nielen k rozvoju vedy a vedeckého poznania, ale aj k praktickým aplikáciám v oblasti poľnohospodárstva, lesníctva, medicíny, v ochrane fytogenofondu, ochrane a manažmente prírody, ochrane a tvorbe životného prostredia.

Spektrum predmetov ponúka študentom možnosť špecializovať sa a osvojiť si teoretické, ako aj praktické znalosti v jednotlivých disciplínach botaniky a realizovať vedecky orientovanú bakalársku, diplomovú alebo dizertačnú prácu v oblasti algológie, bryológie, mykológie, kryptogamológie, fanerogamológie, geobotaniky a fytocenológie, environmentálnej a indikačnej botaniky a aerobotaniky. Absolventi nachádzajú široké uplatnenie najmä v botanicky zameraných odvetviach, napríklad v lesníctve, záhradníctve, poľnohospodárstve, farmácii alebo v ochrane prírody. Majú možnosť zamestnať sa, resp. samostatne podnikať v múzeách, arborétach, úradoch verejného zdravotníctva, agentúrach a firmách zaoberajúcich sa kvalitou, udržateľnosťou a ekologickou únosnosťou životného prostredia alebo sa aktívne zapájať do vedeckého a edukačného procesu na vysokých školách, SAV a ďalších výskumných inštitúciách.

Od roku 2002 je na katedre zriadená aerobiologická stanica, ktorá slúži na nepretržitý monitoring aeroalergénnych a fytopatogénnych biočastíc v ovzduší. Táto monitorovacia stanica je súčasťou Peľovej informačnej služby (PIS), ako aj European Pollen Information (EPI), ktoré poskytujú informácie o aeroalergénnom potenciáli ovzdušia.

Od roku 1956 katedra vydáva časopis Acta Botanica Universitatis Comenianae, s predchádzajúcim názvom Acta Facultatis rerum naturalium Universitatis Comenianae, Botanica. Zamestnanci a študenti katedry v ňom informujú o svojich výsledkoch dosiahnutých počas riešenia projektov, bakalárskych, diplomových a dizertačných prác. Vítaní sú však aj prispievatelia z iných vedecko-výskumných inštitúcií.

Súčasťou katedry je herbár s medzinárodnou skratkou zbierky SLO, ktorý bol založený už v roku 1940. V súčasnosti zahŕňa viac než 175 000 položiek rastlín a húb. K vzácnym položkám patria zbery prvej slovenskej botaničky Izabely Textorisovej. V spolupráci s Fakultou matematiky, fyziky a informatiky UK sme začali so skenovaním položiek vo vysokom farebnom rozlíšení, ktoré sú k dispozícii na stránke Virtuálneho herbára.

Študenti aj široká verejnosť majú možnosť absolvovať populárno-náučné prednášky v rámci študentského klubu Sladké Drievko alebo navštíviť blízku Botanickú záhradu Univerzity Komenského, ktorej odborným poslaním je najmä pokusná aklimatizácia rôznych druhov rastlín.

Aerobotanika

Aeropalynologická sekcia je súčasťou Európskej aeropalynologickej siete. Realizuje výskum zameraný predovšetkým na kvalitatívnu a kvantitatívnu analýzu ovzdušia vo vzťahu k výskytu alergénnych biočastíc (peľových zŕn a hubových spór). Pravidelný peľový monitoring využíva volumetrický rotačný peľový lapač za účelom včasnej predpovede peľovej situácie s dôležitými výstupmi pre alergologickú prax.

Členovia tímu: doc. RNDr. Jana Ščevková, PhD., RNDr. Jozef Dušička, PhD., Mgr. Dominika Gahurová, PhD., Mgr. Natália Štefániková (doktorandka), RNDr. Mária Tropeková (doktorandka), Mgr. Zuzana Vašková (doktorandka), Mgr. Matúš Žilka (doktorand)

Algológia

Algologická sekcia je orientovaná najmä na štúdium adaptácie oxyfototrofných organizmov na extrémne podmienky prostredia a polyfázický prístup k štúdiu vybraných cyanobaktérií a rias Antarktídy a Arktídy, ktorý kombinuje tradičné fenotypové charakteristiky s genotypovými molekulárnymi analýzami. Okrem toho sa na pracovisku začal realizovať interdisciplinárny výskum biologických pôdnych krúst z temperátnej oblasti, ktorý monitoruje ich druhovú diverzitu, ekologické charakteristiky týchto spoločenstiev a vplyv pôdnej fykoflóry na zmeny hydrofyzikálnych charakteristík pôdy a infiltráciu vody do pôdy.

Špecialista: Mgr. Zuzana Pelechová Drongová, PhD.

Bryológia

Bryologická skupina je v rámci Slovenska jedinečná výskumom historických lokalít, ako sú hrady, historické parky a cintoríny z hľadiska diverzity machorastov.

Špecialista: doc. Mgr. Katarína Mišíková, PhD.

Cytológia a ekogenotoxikológia

Laboratórium rastlinnej cytológie a ekogenotoxikológie sa zaoberá využitím rastlinných bioindikátorov pri hodnotení rôznych toxických vplyvov v laboratórnych podmienkach aj in situ. Na tomto pracovisku boli vyvinuté a štandardizované viaceré cytogenetické metódy a biotesty, ako napríklad metóda krátkodobých roztlakových preparátov, paralelný test fytotoxicity a mutagenity, tetrádový test spätného biomonitoringu, využitie mikrospór lokálnej flóry v indikácii ekogenotoxicity a tiež originálna metóda spätného monitoringu, kedy je možné vystopovať účinky znečistenia životného prostredia až o sto rokov späť vďaka herbárovým položkám.

Špecialista: prof. RNDr. Karol Mičieta, PhD.

Ekológia rastlín a fytocenológia

V oblasti rastlinnej ekológie a fytocenológie sa katedra zameriava predovšetkým na vegetáciu riečnej krajiny, teda vodné a močiarne spoločenstvá, rastlinstvo lužných lesov, brehové porasty a zaplavované lúky. Pozornosť je tiež venovaná šíreniu inváznych rastlín a ich vplyvu na pôvodné spoločenstvá.

Špecialista: RNDr. Silvia Kubalová, PhD.

Mykológia

V oblasti mykológie sa pracovisko zameriava na makroskopické huby. Využíva najmä metódy klasickej taxonómie. Výskumné programy sú cielené hlavne na taxonomické, ekologické alebo indikačné skupiny húb; sú nevyhnutným podkladom na celkové hodnotenie biotopov, tvorbu červených zoznamov (checklistov).

Členovia tímu: doc. Mgr. Soňa Jančovičová, PhD., Mgr. Slavomír Adamčík, PhD., Mgr. Filip Fuljer (doktorand)

Taxonómia a genetika rastlín

V oblasti taxonómie má katedra svetovú prioritu vydania národného karyologického atlasu flóry a podieľa sa na objavoch nových taxónov pre vedu s využitím moderných molekulárnych metód. Jedným zo súčasných smerov výskumu sú adaptačné mechanizmy inváznych rastlín v rámci štúdie mikroevolúcie a taxonómie druhov. Ďalšou aktuálnou oblasťou je výskum genetickej diverzity a mechanizmov starnutia drevín a uchovania genofondu starých stromov s možnosťou jeho využitia pre skvalitnenie súčasných populácií.

Členovia tímu: prof. RNDr. Karol Mičieta, PhD., doc. RNDr. Miroslav Švec, CSc., RNDr. Michal Hrabovský, PhD., Ing. Mgr. Eva Zahradníková, PhD., Mgr. Dominika Gahurová, PhD., Mgr. Martina Michalová (doktorandka)