Prírodovedecká fakultaUniverzity Komenského v Bratislave

Vedec Prírodovedeckej fakulty UK objavil plaza starého 47 miliónov rokov

Vedec Mgr. Andrej Čerňanský, PhD., z Katedry ekológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave objavil plaza starého 47 miliónov rokov. Svoj objav uskutočnil v nemeckej lokalite Messel (blízko Frankfurtu nad Mohanom), ktorá je zapísaná v svetovom dedičstve UNESCO.


Táto oblasť sa stala významnou pre vznik jazera v kráteri sopky, v ktorom v dôsledku procesov rozkladu odumretých organizmov v blízkosti dna došlo k odčerpávaniu kyslíka, a tak vzniklo vhodné prostredie pre dokonalé zachovanie vtedajších zvierat v podobe skamenelín. Tieto praveké Pompeje obklopené bujným pratopickým pralesom sa totiž stali dokonalou ochranou pred rozkladom živočíšnych tkanív.

„Príbeh nami opísanej novej čeľade plazov sa začína takmer už pred osemdesiatimi rokmi. Paleontológ Nöth v roku 1940 študoval nového, vede dovtedy neznámeho plaza. Nález pochádzal z Nemecka, presnejšie z lokality Geiseltal a dodnes predstavuje najväčšieho známeho európskeho jaštera z obdobia starších treťohôr,“ ozrejmuje Dr. Čerňanský. Nový objav má isté podobné črty práve s týmto prastarým plazom z rodu Eolacerta, a tak bolo možné opísať novú čeľaď, ktorá ich zastrešuje. Tá tvorí sesterskú líniu s dnešnými jaštericami z čeľade Lacertidae (ide napríklad o v Európe bežne sa vyskytujúcu jaštericu zelenú), no líši sa v niekoľkých základných črtách.

Pre vedu je vzácne, že pozostatok novoobjaveného plaza je v dôsledku dobrej konzervácie zachovaný. Na niektorých miestach je možné študovať i odtlačky mäkkých tkanív, napríklad kože, a tak získať predstavu o tvare šupín tohto zvieraťa. Detailné skúmanie oku skrytých anatomických štruktúr umožnila moderná technológia mikro-tomografia: „Vôbec po prvý raz od objavenia prvej fosílie z tejto skupiny sme ich mali možnosť takto detailne študovať,“ dodáva Dr. Čerňanský.

Vzácny paleontologický nález dostal meno Stefanikia podľa jednej z najvýznamnejších osobností našich dejín – Milana Rastislava Štefánika. „To, čo dokázal Štefánik, by nestačilo ani na 10 životov, a tak nebol iba osobnosť slovenského významu, ale svetového a ja som hrdý, že Slovensko má takú osobnosť vo svojich dejinách,“ ozrejmuje svoju motiváciu pomenovania plaza paleontológ UK.

Štúdia vyšla v medzinárodnom vedeckom časopise Historical Biology.

Viac informácií sa môžete dozvedieť v septembrovom čísle Našej univerzity.