Deň biodiverzity (2010)

Slovenské "oslavy" Dňa biodiverzity (3.6.2010)

Pri príležitosti 70. výročia založenia Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a paralelne 20. výročia etablovania Katedry ekosozológie a fyziotaktiky zorganizovali jej členovia odborný seminár o biodiverzite a potrebe jej ochrany, spojený s terénnou časťou, na ktorej v neďalekom Martinskom lese prezentovali moderné trendy v štúdiu ekologických systémov. V Mestskom múzeu v Senci odzneli referáty o súčasnej koncepcii chápania biodiverzity (doc. Fedor), problémoch fragmentácie krajiny (dr. Ružičková) ako aj o ekosozologicky významných druhoch fauny Martinského lesa (dr. Bohuš).

Medzinárodný časopis GEO dokumentoval akciu v súvislosti s Rokom biodiverzity a reportáž z nej bude publikovaná aj v ďalších jazykových mutáciach magazínu po celom svete. Cieľom podujatia bolo oboznámiť vybraných žiakov a ich pedagógov s moderným prístupom v ekologických analýzach lesného ekosystému, s osobitným zreteľom na ekosozologicky významné taxóny, špecifické merocenózy (korticikolná, geobiontná, arborikolná fauna) alebo metódy kvalitatívneho aj kvantitatívneho hodnotenia biocenóz. 

Les je azda tým najzložitejším ekologickým systémom. Trojrozmerne sa mozaikovito vlní po ploche a rozrôzňuje v charakteristických etážach (poschodiach). To žiadny lúčny porast, či rašelinisko nedokáže. Na špecifické podmienky sa prirodzene prispôsobila široká škála organizmov - od rastlín, ktoré poschodia vytvárajú, po drobné bezstavovce a zreteľnejšie stavovce, ktoré ich obývajú. Biodiverzita nie je strohý počet druhov, ktoré v tak zložitom systéme existujú, ale predstavuje aj rozmanitosť ich vzájomných ekologických väzieb. Organizmy nie sú v lese náhodne rozptýlené, ale vytvárajú menšie, či väčšie spoločenstvá s presne definovanými pravidlami a zákonitosťami. Aj tie sú súčasťou biologickej diverzity.

Martinský les predstavuje fragment dubín na štvrtohornej spraši. Jemný sediment sa ukladal tisíce rokov a na dnešnej Trnavskej sprašovej tabuli bol pokrytý takýmto porastom už dávno pred príchodom človeka. No hospodárskou činnosťou, často neuváženou, sa výrazné plochy premenili na poľnohospodársku pôdu, ktorá preťala celistvosť kedysi tak rozsiahlych ekosystémov. Fragmentácia sprevádzaná rozvojom infraštruktúry urbanizovanej krajiny rozdelila pôvodne početné populácie organizmov a čoskoro eliminovala aj ich vzájomný kontakt medzi menšími subpopuláciami. Dnes už možno s istotou tvrdiť, že Martinský les je v podstate posledný svojho druhu. Napriek tomu ostal pomerne zakonzervovaný a len málo ovplyvnený výrazným antropogénnym impaktom. Paradoxne to nie je dôsledkom štátnej ochrany, ale skôr ľudského strachu o zdravie v území s početným výskytom kliešťov ako vektorov encefalitídy, či boreliózy.

Fotogaléria

Po kliknutí na náhľad sa fotografia zväčší.